Raná renesancia
Umenie obdobia medzi rokmi 1300 a 1450 sa nazýva ranná renesancia. Tento výraz odlišuje toto obdobie od vrcholnej renesancie, ktorá nastala neskôr v 16. storočí. Preto sa termín raná renesancia vzťahuje na maľbu, sochárstvo a architektúru, ktoré vykazujú skôr stúpajúcu tendenciu k naturalizmu než k abstraktnej výzdobe. Ranná renesancia bola časom zmien v mnohých ďalších smeroch, od počiatku humanizmu po koniec feudalizmu. Bolo to obdobie, keď sa umelci začali viac zaujímať o svoje vlastné pocity než o rozprávanie príbehov alebo predstavovanie reality. Stali sa z nich individualisti, ktorí mali nové predstavy o tom, ako by sa malo robiť umenie. Snažili sa maľbou vyjadriť to, čo cítili. Väčšina umelcov tohto obdobia začínala ako asistentka na seminároch. Ich majstri ich učili maľovať, ale mohli slobodne experimentovať s vlastnými nápadmi a technikami. Pretože maliari mali takúto slobodu, začali pracovať nezávisle od seba. Stali sa špecialistami a maľovali vždy jeden predmet, napríklad náboženské predmety, portrét alebo krajinu. To im umožnilo rozvíjať svoje vlastné štýly. Ranná renesancia nie je to, čo si ľudia zvyčajne myslia, pretože sa začala v rôznych časoch na rôznych miestach.
