Umenie 18. storočia
Umenie 18. storočia bolo ovplyvnené hlavne vekom osvietenstva. Osvietenstvo prinieslo explóziu umeleckej tvorivosti, pretože umelci produkovali mnoho foriem umenia, ako sú portréty, krajiny a zátišia. Nové nápady a vynálezy zmenili umelecký svet a urobili ho rozmanitejším ako kedykoľvek predtým. V umení mali tieto nové poznatky obrovský vplyv na štýly a maliarske techniky. Dva najslávnejšie umelecké štýly 18. storočia boli rokoko a neoklasicizmus. Umelci nielen maľovali, ale vyvíjali nové techniky. Jedným z najdôležitejších prelomov bol fotorealizmus; malo to silný dopad na umelcov a ich štýly. Súčasní umelci ako Rembrandt a Vermeer maľovali v štýle zvanom „vernosť“, ktorý ukázal celý objekt s veľkými detailmi. Snažili sa ukázať všetko vrátane najmenšej časti. Oslobodili sa však tým, že prehnali určité vlastnosti, aby si lepšie porozumeli učivu. Napríklad Rembrant je známy svojimi prehnanými nosmi, ktoré boli bežné v holandskej spoločnosti tej doby. Iný štýl, populárny v priebehu 18. storočia, bol „ideálny“. Zahŕňalo to vyobrazenie objektu bez akejkoľvek perspektívy alebo konkrétneho hľadiska. Tieto obrazy zvyčajne zobrazovali ľudí v pokojnom a pokojnom prostredí. Objekt bol vyvýšený nad akýkoľvek zmysel pre čas a priestor. Tizian a Raphael boli známi svojím idealizmom. Konceptuálne umenie sa začalo objavovať v priebehu 18. storočia v dôsledku nových maliarskych techník. Tieto štýly zdôrazňovali aspekty, ako sú ozdobné vzory a líniové štruktúry, namiesto toho, aby ukazovali objekt z konkrétneho hľadiska alebo s podrobným realistickým vzhľadom. Médiá, ktoré používali umelci, sa tiež stali rozmanitejšími. Maliari namiesto plátna vyskúšali nové techniky, ako je olej na kove. Táto technika bola odolnejšia a ľahko sa nepoškodila. Umelci začali experimentovať s rôznymi médiami; začali miešať aj farby na farby. Najznámejšou formou umenia počas 18. storočia bolo rokokové umenie. Zahŕňalo to použitie komplikovaných ornamentálnych vzorov. Maľby v tomto štýle boli veľmi prepracované a používali rôzne farby. Zdôrazňovala ornamentálnu na rozdiel od naturalistických prvkov. Umelci venovali menšiu pozornosť realistickým funkciám a viac sa sústredili na ozdobné detaily, ako sú vzory, rolovanie alebo dokonca špeciálne svetelné efekty. Príkladmi veľkých rokokových umelcov sú Boucher, Watteau a Fragonard. Medzi ďalších slávnych umelcov patrí Jean-Baptiste Chardin, ktorý maľoval štýlom ako „trompe l'oeil“ alebo „fidelity“. Táto technika bola veľmi efektívna na vytvorenie ilúzie troch dimenzií na rovnom povrchu. Realitou tohto maliarskeho štýlu bola zmena oproti tradičnému štýlu, ktorý sa uplatňoval po celé storočia.